Na ihrisku 1.
Šiel som do školy. Ako vždy som všetky hodiny presedel. Cez matiku sa ma učiteľ spýtal niečo z opakovania, ale dostal odo mňa len ,,Neviem pane.". Na obede som si sadol ako vždy sám k jednému zo stolov pri okne.
Zrazu si ku mne sadlo nejaké dievča. ,,Ahoj. Dúfam, že nevadí, že som si sem sadla?" spýtala sa ma s úsmevom. Bola vážne pekná. ,,Nie. Nevadí." odpovedal som sucho. A ďalej som sa len pozeral von oknom. ,,Ako sa voláš?" spýtala sa ma. Bol som trošku nervózny. Nerád sa zoznamujem. ,,Volám sa Damien." povedal som a pozrel som sa jej pri tom do jej nádherných hnedých očí. ,,Pekné meno. Ja sa volám Klára." povedala a podala mi ruku. ,,Teší ma." povedala s úsmevom. Ja som si len povzdychol a postavil som sa ,,Prepáč už pôjdem. Tešilo ma." povedal som a odišiel som od stola.
Pred školou ma už čakal Mitch. Sadol som si do auta a on sa hneď ozval ,,Ako bolo v škole? Našiel si si nejakého kamaráta? Alebo kamarátku?" spýtal sa ma hneď niekoľko otázok. Ja som bol unavený najradšej by som šiel spať ale zase by ma prebudili hrozné sny. Už 8 rokov som sa poriadne nevyspal. ,,Nič nové. Vždy všetko po starom." povedal som a jemu zmizol priateľský úsmev z tváre. Celú cestu sme už boli ticho.
Keď som prišiel domov tak mi Mitch povedal, že musí niečo vybaviť a odišiel na aute preč.
Ja som si len šiel sadnúť do svojej izby k oknu. Pozeral som sa na stromy. Bolo by na čase aby som sa predsa len trocha zabavil. Pozrel som sa na stôl pri mojej posteli. Bol na ňom pohár s krvou. Tá sa už zrazila a bola hustá. Nedala by sa už piť. Odniesol som pohár do kuchyne na stôl a odišiel som von.
Šiel som sa prejsť k škole. Spomínal som na staré časy keď som ako malý bavil futbal. Po čase ma to prestalo baviť. Teda hneď ako mi Mitch povedal, že som upír. Od vtedy sa všetko zmenilo. Prestal som sa stretávať s priateľmi. A teraz ich už len čas od času sledujem z diaľky ako sa bavia a predstavujem si, že som sa mohol baviť s nimi.
Šiel som si sadnúť na lavičky oproti ihrisku a sledoval som ako chlapci bavia futbal. Zrazu ma niekto vyrušil ,,Ahoj Damien." povedal trenér. ,,Dobrí deň. Prečo nieste na ihrisku a nekontrolujete ich?" spýtal som sa. ,,Nechal som ich nech sa trocha zabavia voľnou hrou. Nechceš sa k nim pridať?" spýtal sa ma trenér. ,,Nie ďakujem." odpovedal som a ďalej som sledoval ako bavia furtbal. ,,Okej. Niekedy si bol dobrí, ale to si bol ešte malé dieťa. Ale ak by si chcel znova hrať stačí len prísť za mnou." povedal a ja som mu len prikývol.
Potom som len sledoval ako hrajú futbal keď som zrazu zacítil zvláštny vábivý pach. Pozrel som sa čo to je a uvidel som ako sa ku mne blíži Klára a jej kamarátky.