Začiatok
,,Niéééé!" zakričal som keď mi pred očami zabil obrovský pes matku a otca. ,,Čo ti kedy urobili!!!!" kričal som a plakal som nevedel som čo mám robiť veď som mal len 8 rokov. Obrovský vlk sa na mňa pozrel šedými očami. Zrazu na mňa zvrčal a ja som sa len prikrčil a chytil sa za hlavu. Prečo sa to musí takto skončiť. ,,Mamka. Ocko." pri pohľade na ich nádherné tváre mi vytiekla slza. Zrazu som si uvedomil že vlkolak neútočí. Zdvihol som hlavu a videl som ako sa dobitý pomaly vlečie preč. ,,Čože?!" nechápal som. To ma tu nechá samého. A ako to že je zrazu taký dobitý pred tým sa mi nezdal byť taký zničený.
,,Pomóc!" kričal som. Ale uvedomil som si že keď bývame takto hlboko v lese tak ma asi nikto nebude počuť. ,,Ty si sa stratil maličký?" otočil som sa a uvidel som nejakého muža. Mal zvláštne vlasy. Akoby fialové. A mal okuliare a dlhí plášť. Nastavil náručie a ja som sa úplne vyčerpaný povalil na zem.
O 8 rokov neskôr
Tí vlci ma zase naháňajú prečo nechápem čo som im urobil. Zrazu sa na do mňa postavil obrovský vlk, otvoril papuľu a ,,Stávaj!!". Otvoril som oči.
,,Zase zlé sny?" spýtal sa ma Mitch to bol ten muž čo ma pred 8 rokmi zachránil. Teda odvliekol do tohto nádherného domu. Dal mi vlastnú izbu a bral ma ako syna. Zvykol som si, že už nemám rodičov. A keď som zistil že som upír tak som sa cítil trošku zvláštne. Mitch bol tiež upír a povedal mi, že mojich rodičov zabil vlkolak. Mitch bol zvláštny. Zapisoval si do takej obrovskej knihy s železným obalom každý deň. Vždy si napísal čo cez ten deň robil. Neviem prečo, ale písal si to každý deň. Mal som ho veľmi rád.
,,Ah. Áno. Zase tie červené sny." povedal som a on sa kývol hlavou, že rozumie. ,,No. Dneska nemôžeš vynechať školu prepáč. A už by si si mohol nájsť kamarátov" povedal a ja som si sadol na posteli. Pretrel si oči. On medzi tým odišiel. A na stolíku pri posteli mi nechal pohár s krvou. ,,Dneska bol loviť skoro." povedal som si pre seba. Postavil som sa. Obliekol som si čierne rifle a čierne tričko. Zbožňoval som čiernu. Ale nenávidel som červenú. Je to farba, ktorá sa mi zjaví pred očami vždy keď ich zavriem. Vždy v každom sne!
Vyšiel som z domu. Mitch ma odviezol do školy.
,,A nerob problémy. Oukej?" povedal teda spýtal sa. ,,Okej, okej." povedal som a obrátil som sa na školu. Ja to miesto nenávidím. Vydal som sa pomalým krokom do školy.
Komentáre
Prehľad komentárov
Nebudem ešte písať ako sa to bude vyvíjať a ako to dopadne, ale mám to už do predu premyslené :-) :D
Ďakujem že si si prečítala aj túto novú
juuu
(Simča, 20. 11. 2010 22:07)Nová poviedka :-)))))) začíname tragicky, takže sa to bude od toho asi odvíjať, žeby vojna druhou?? :-) peknéé, peknéé
Nóó :D
(Christopher, 20. 11. 2010 22:28)