Greyov krátky príbeh
Večer prišiel za Alvinom Riley. Alvin sa obliekol a potom spolu niekde šli. Veril som, že Riley sa o Alvina postará.
Ja som si zbehol od hosťovských izieb k hlavnej sále a potom som bežal k kameninovej chodbe. Cez ňu som prebehol ako nič. Boli tam tri dvere jedne z ľava, druhé z prava a tretie dvere boli rovno pre do mnou. A z ľava som začul divný hlas. Zrazu sa otvorili ľavé dvere a vyšlo z nich nejaké pekné dievča usmialo sa na mňa a potom niekam odišlo za mňa. Ja som sa pozrel do otvorených dverí a vošiel som dnu.
,,Hmm. Ahoj." zatiahol som a pozrel som sa na chlapca, ktorí stál pre do mnou. ,,Zavri dvere." povedal a ja som zavrel dvere. ,,Ja som Chris." povedal som a on sa ku mne otočil ,,Ja som Grey. Teší ma." povedal a potom šiel k poličke na ktorej boli knihy. Tato izba vyzerala tak zvláštne. Ako menšia knižnica. A bola tu dosť zima. ,,Hmm ty si tiež vlkolak, že? Ako si sa ním stal?" spýtal som sa. Grey sa ku mne otočil prišiel ku mne bližšie a potlačil ma k menšiemu stolíku čo bol v strede miestnosti. Vysunul stoličku a naznačil mi aby som si sadol. Tak som aj urobil. Sadol si oproti mne. ,,Okej. Urob si pohodlie. Poviem ti svoj príbeh." povedal a ja som sa nadšene usmial.
Grey mi začal hovoriť svoj príbeh: Bol rok 1962. Ja a môj brat Simon sme sa vracali z jednej oslavy. Boli sme v mierne podnapitom stave. Sem tam sme do seba narazili ako sme šli zo strany na stranu.
Bolo počuť nejaké dievča ako zvriesklo ,,To je príšera!" skríkla. Ja a môj brat sme začali dávať trochu pozor. Zrazu spoza nás vybehlo nejaké dievča a vrazilo do nás. ,,Bežté!" skríklo. ,,Ehm, čo?" spýtal sa môj brat a zrazu ho zo zadu chytil nejaký muž ceril svoje upírie špicáky. Odhodil ho o múr a ja som medzi tým pobehol k bratovi. Ten bol strašne opitý. Nedokázal by sa už asi prebrať najneskôr do zajtra. Zrazu keď ku mne ten upír prišiel. Cítil som sa už úplne triezvy. Vedel som že to dopadne asi zle. Keď ho zrazu z boku nabral nejaký vlkolak. Neskôr som zistil, že to bol Jack. Keď sa premenil naspäť ja som nemohol uveriť vlastným očiam. On nás vzal k sebe, lebo sa bál, že ho prezradíme. Niekoľko mesiacov sme len tak stále sedeli u neho. Keď raz môj brat už nevydržal. Vytiahol na Jacka strieborný nôž. Jack môjho brata rýchlo porazil. No a mňa si nechal a stále ma väznil.
Prešiel asi rok a pol keď ma musel premeniť pretože som dostal nejakú chorobu. Neviem presne čo to bolo. Nechcel ma pustiť k miestnym lekárom. A tak sa rozhodol, že ma vylieči sám. Tým, že ma premenil.
Potom sme začali byť ako partiaci. Sem tam som chytal depresie kvôli svojmu bratovi. Ale prešlo to. Neskôr sme stretli Sebastiána. A ten sa rozhodol, že nás najme ako svojich pracovníkov. Ja som sa stal strážcom rovnako ako Jack. Aj keď Jack je silnejší a Sebastián ho viac používa k rôznym úlohám a tak podobne.
Keď dopovedal otvorili sa dvere. Stál tam nejaký chalan. Nepoznal som ho. Bol zvláštny. A určite bol pre dievčatá pekný pretože mal blond vlasy a modré oči. Vlasy mal trošku dlhšie. ,,Hmm. Nevyrušujem dúfam. Grey musíš bežať za Sebastiánom. Jackova svorka potrebuje aby si vzal ty tú svoju a šiel im na pomoc." povedal celkom kľudne. Asi neboli až v príliš veľkom nebezpečenstve.
,,Dobre. Idem choď odkázať Sebastiánovy nech mi zavolá Mikeho. Prepáč Chris, ale musím ísť." povedal potom sa postavil a bolo zvláštne, že sa mi poklonil a vybehol z miestnosti. Keď som sa otočil tak ten blondiak s modrými očami na mňa žmurkol. A potom zavrel dvere a odišiel.
,,Huh. Takže keď už som v tejto mini knižnici. Tak si tu niečo nájdem." začal som si prezerať knihy keď som našiel niečo zvláštne. ,,Hmm volá sa to "Legenda sivého vlkolaka" tak to si určite prečítam." vzal som si tú knihu bola to menšia kniha a mala zvláštny celý sivý obal. A bol na ňom nákres nejakého vlka. Ale asi to bol vlkolak. Napadlo ma to podľa názvu.
Vzal som si knihu pod ruku a už som bežal do svojej izby. Alvin ešte nebol v izbe a tak som si otvoril knížku a začal si čítať.