Poviedky(fantasy)

,,Aháá" povedal Riley keď som do rozprával. ,,No ok tak ja by som už.." nedopovedal som lebo mi Riley skočil do reči ,,Okej a teraz ti poviem vše o sebe ja." povedal nadšene a ja som len pokrútil očami bolo mi zle z toľkého nezdravého jedla a ešte k tomu som stále rozprával. ,,Takže..." začal Riley rozprávať a ja som sa len únavou zvalil na posteľ a vankúšom som si prikryl tvár.

,,Ách. Čo sa stalo?" spýtal som sa sám seba a trel som si pri tom oči asi som zaspal keď mi Riley hovoril jeho autobiografiu. Vstal som a obliekol som sa do krátkych nohavíc a krátko rukávového trička. Otvoril som nervózne dvere nevedel som či niekto nie je na chodbe mal som pocit, že ma tu ešte niekto zabije. Zavrel som dvere do svojej izby a rozbehol sa chodbou k schodom rýchlo som ich zbehol a zrazu ma prestrašil nejaký chalan ,,Hľadáš niečo?" spýtal sa ma ja som sa otočil. Pamätal som si ho to on bol ten čo pil ten nápoj ako sa to volal Jack! ,,No ahoj Jack ? Hmm ja hľadám kuchyňu alebo jedáleň alebo čo tu máte." povedal som a čakal som čo mi povie.

,,Áno poď za mnou." povedal a obišiel ma. Ja som sa za ním vydal pomalým krokom. Sledoval som ho lebo som mal pocit, že na ma zavedie do nejakej temnej uličky a tam mi odtrhne hlavu.

Došli sme k väčším dverám Jack ich otvoril a vošiel ja som najprv len nakukol dnu. Nikto tam skoro nebol bola to nejaká izba a v nej sedeli na maličkých kreslách tie dve dievčatá. Ja som sa na nich trochu zahľadel lebo boli strašne pekné. ,,Hej tak ideš?!" skríkol na mňa Jack ja som neodpovedal len som za ním rýchlo dobehol vošli sme do ďalšej chodby a on ma zaviedol až k nejakým dverám. ,,Tam je kuchyňa je tam Riley a Miley." povedal a odišiel preč ja som len pootvoril dvere a nakukol dnu naozaj tam bol Riley.

Vošiel som a Riley sa mi vrhol kolo krku. ,,No dobré ránko." povedal a tlačil si ma na hruď. Ja som ho jemne odstrčil. ,,Máte tu kakao ?" spýtal som sa a Miley si utrela ruky urobila dva kroky do zadu potom sa otočila a vybrala granko. ,,Tu máš a mlieko je v chladničke." povedala a ukázala smerom k chladničke. Ja som ju otvoril a vybral si mlieko.

Keď som si urobil kakao pomaly som si ho popíjal. Riley predo mňa položil tanier s chlebom ktorí bol natretý syrečkom. ,,Ďakujem" povedal som a usmial som sa na Rileyho a ten mi úsmev opätoval. ,,Potom príď do stajní okej ?" povedala mi Miley. ,,Dobre ak tam trafím tak áno." povedal som a ona sa usmiala. ,,Riley radšej ho tam doveď aby ho niekto nezožral." povedala a žmurkla na mňa ja som sa asi zatváril nervózne lebo som sa bál aby to nebola pravda. Čo ak ma naozaj zje nejakí vlkolak. ,,Neboj sa ja na teba dohliadnem bratranček." povedal a postavil sa od stola. ,,Pôjdem do obývačky. Keď doješ príď za mnou." povedal a ja som len prikývol.

Keď som vošiel do obývačky nikto si ma nevšímal akurát Jack sa na mňa zamyslene zahľadel. ,,Tak pôjdeme." povedal nadšene Riley a chytil ma za ruku potom ma začal ťahať preč.

,,No tak čo mám robiť?" spýtal som sa Miley hneď ako som vošiel do stajní.

,,Budeš čistiť boxy." povedala s úsmevom a ja som náhle zbledol. ,,Nie neboj nebudeš. Pôjdeme sa previesť chcem ti niečo ukázať povedala a potiahla ma von k dvom koňom.

,,Ach a ty Riley ideš tiež ?" spýtal som sa. ,,Nie ja idem k otcovi tak páá" povedal a otočil sa smerom k pevnosti. Ja som sa otočil smerom k čiernemu koňovi Miley už sedela na svojom koňovi.

,,Nevieš naňho vyskočiť ?" spýtala sa ma a ja som sa na ňu pozrel ako na blázna. ,,Čože ? Keď som bol malý chodil som sa voziť skoro každý týždeň." povedal som a vyskočil na koňa. Potom sme zamieril niekam preč z pozemku.

Došli sme niekam ku kameňolomu ja som zoskočil z koňa až po Miley. Pripútali sme koňov k stromu a vybrali sme sa niekam k kameňolomu.

,,A snáď sa nechceš šplhať hore?" spýtal som sa a ona mi neodpovedala a tak som šiel za ňou vyšplhali sme sa ani nie do polovičky a ona ma potiahla k nejakej jaskyni. ,,Nemali by sme ísť dnu zablúdime tam!" povedal som a Miley sa zachechtala ,,Vlkolak len tak nezablúdi" povedala a vtiahla ma dnu.

Šli sme tenkou chodbičkou a zrazu som uvidel menšie svetlo šli sme ďalej keď som uvidel malú skalu a na nej boli kryštále doslova žiarili to oni vytvárali to svetlo.

,,Čo je to?" spýtal som sa a nespúšťal som oči z kryštálov. ,,Patrili niekedy jednej vlkolačici, ktorá sa sem ukryla pred svetom." povedala a ani sa na mňa nepozrela. ,,Prečo sa ukrývala pred svetom?" spýtal som sa nechápavo. ,,Preto lebo ľudia sú zlé tvory síce ich chránime, ale nezaslúžia si to. Je to tak, že ľuďom skoro na ničom nezáleží. A čomu nerozumejú to vyhubia." povedala a ja som vedel, že je to pravda. ,,Kedysi sa po svete preháňalo toľko vlkolakov, ale ľudia chceli moc boli nenásytní hoc sme im pomáhali učili sme ich a oni sa nám takto odvďačili!" všimol som si ako to povedala naštvane. ,,Tak poď pôjdeme určite máš kopu otázok. Na to načo budem vedieť ti dám odpoveď." povedala a ja som pomaly kráčal za ňou von z jaskyne. Konečne dostanem odpovede aspoň na niektoré otázky.