Poviedky(fantasy)

Keď sme prišli domov rodičia ma privítali s otvorenou náručou. Bol som ale unavený. Vôbec sa mi s nimi nechcelo rozprávať. Sebastián už odišiel preč a ja som už chcel spať.

Keď som vošiel do izby prezliekol som sa do teplákov. Pripravil si veci do školy a zaľahol do postele. Chcel som ešte chvíľku rozmýšľať o pevnosti a o tom všetkom. Ale bol som dosť unavený a po chvíli som zaspal.

Ráno som si umyl zuby a zatrepal hlavou ako pes. Vlasy sa mi samé upravili a potom som sa len obliekol a vyrazil do školy. Pred autobusovou zastávkou už stál Alvin. ,,Áhoj." pozdravil sa mi a objal ma. ,,Pusť!" povedal som trošku naštvane a on sa odtiahol. ,,Som unavený prosím nechaj ma nech sa aspoň preberiem, pretože moja myseľ ešte spí." Alvin len prikývol. Nastúpili sme do autobusu.

Pred školou som stretol zvyšok partie. Šli sme do školy. Ja som sa  cítil tak zvláštne vôbec som sa nevedel sústrediť od toho okamžiku čo sme sa vrátili z pevnosti sa cítim tak zvláštne. Zrazu ma vyrušil nejaký divný chlapec, ktorí do mňa vrazil a vošiel do našej triedy. ,,Kto to je?!" spýtal som sa a Alvin ku mne priskočil. ,,Do školy prišiel nový chalan. Je to brat Aizeka. Volá sa Mett a je to fakt kus on je taký..." Rose buchla Alvina po hlave aby sa prebral, lebo on by bol schopný ešte hodnú chvíľu rozprávať aký je pekný a tak podobne.

Vošli sme do triedy a ja som sa pozrel na svoje miesto uvidel som tam Metta. Prišiel som k nemu ,,Tu sedím ja!" povedal som. Všimol som si, že vedľa nesedela Tiffany. Zrejme ju pri vyvolávaní duchov nejaký démoni odniesli do inej dimenzie. ,,Ale prepáč. Je tu ešte jedno voľné miesto. Sadni si sem ak chceš." povedal celkom pokojne. Vyzeral tak zvláštne bledý. ,,Tak si tam sadni ty!" povedal som naštvane. ,,Okej, okej. Nemám záujem sa hneď prví deň s niekým hádať." povedal a potom sa postavil a sadol si na Tiffanine miesto. Veď tá mu dá. Nenávidí keď niekto sedí na jej mieste.

Posledných pár hodín som bol ticho. Nehlásil som sa nikdy o slovo. Bol som ako kameň.